Slovenský jazyk a literatúra
O predmete
Charakteristika obsahu-gramatika
Jadrom vyučovania slovenského jazyka je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý
sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a o všeobecnejšie poznanie systému jazyka,
preto sú jazykové témy funkčne zaradené k slohovým témam.
Výber a štruktúra slohového učiva vychádza zo vzťahu – slohový postup – funkčný
jazykový štýl – komunikatívna situácia, aby si žiak uvedomil dynamickosť a hybridnosť
slohových útvarov, t.j. výskyt rovnakých slohových útvarov v rozličných funkčných štýloch,
ako aj výskyt niekoľkých slohových postupov v jednom útvare, alebo existenciu rovnakého
slohového postupu aj útvaru. Zdôrazňuje sa produktívna štylistika (tvorba), nie verbálna
definícia.
Začína sa najjednoduchším informačným postupom, pokračuje opisným a výkladovým
slohovým postupom a končí sa praktickou rétorikou a aplikáciou poznatkov o štýle umeleckej
prózy v písomnom rozprávaní. Takto sa posilňuje vzostupnosť náročnosti učiva, jeho
rozvíjacia a výchovná stránka, ale aj medzipredmetové a medzizložkové vzťahy (najmä
s literárnou zložkou).
Preberajú sa mnohé slohové útvary, ktoré sa už vyučovali v základnej škole, no
princíp spojenia školy so životom si vyžaduje ich upevnenie a prehĺbenie o nové javy
a osobné skúsenosti žiakov. Zreteľ na intelektuálnu úroveň žiaka zabezpečuje, že sa všetky
postupy a útvary viac alebo menej známe zo základnej školy preberú s väčším dôrazom na
samostatnú prácu žiaka (rozvoj zručností), na uplatnenie jeho osobnosti a vyjadrovanie
vlastného názoru, na rozvoj jeho individuálneho štýlu. Posilňuje sa rozvíjanie ústneho
prejavu. V obsahu učiva jednotlivých ročníkov sa to konkretizuje tak, že druhú časť každej
témy tvoria námety na ústne a písomné cvičenia.
Výber a štruktúra jazykového učiva umožňuje hlbšie poznať systém jazyka a jeho jednotlivé
roviny, takže vedomosti žiakov budú odrážať všeobecnejšie zákonitosti jazyka. Takéto
vedomosti majú väčšiu inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú prax ako ovládanie množstva
jednotlivostí. Vedomosti sa tak stanú kľúčom na porozumenie jazykového diania
v spoločnosti, účinným poradcom v jazykovej praxi a základom ďalšieho vzdelávania.
Vo výbere a štruktúre učiva sa výrazne prejavuje zreteľ na rozvoj vyjadrovania žiakov
ustavičným dôrazom na diferenciáciu jazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti
a slohovej platnosti. Tento zreteľ sledujú aj štylizačné a textové cvičenia, ktoré sa organicky
začleňujú do systému cvičení tam, kde to vyžaduje charakter učiva. Zreteľ na všestrannú
výchovnosť sa uplatňuje v celom jazykovom vyučovaní, najmä vo všeobecných poznatkoch
o jazyku, ktoré sú zavŕšením jazykového vzdelávania v strednej škole.
LITERATÚRA
Ciele a úlohy vyučovania literatúry
Cieľom vyučovania literatúry je aktívne sa podieľať na intelektuálnom, citovom
a mravnom rozvoji žiakov, tvorbe harmonicky rozvinutého človeka. Osvojené vedomosti,
zručnosti a návyky by sa mali stať východiskom pre ďalšie vzdelávanie a sebavzdelávanie
a základom pre aktívny celoživotný kontakt s literatúrou a umením.
Základným prostriedkom realizácie tohto cieľa je literárno-umelecké dielo, jeho
čítanie a interpretácia, ktorá je založená na pochopení významu textu, jeho zmyslu
a vnútornom citovom prežívaní estetických a myšlienkových hodnôt, ktoré sú v diele
obsiahnuté. Účinok výchovno-vzdelávacieho pôsobenia prostredníctvom literatúry a umenia
by sa mal prejaviť pri utváraní plnohodnotného spôsobu života, voľbe správnej životnej cesty,
orientácii vo vlastnom živote a jeho problémoch, sebarealizácii v demokratickej a humánnej
spoločnosti.
Úlohy vyučovania:
1. Poskytnúť žiakom základy literárneho vzdelania zahrňujúce:
a) znalosť základných diel slovenskej, českej a svetovej literatúry;
b) informatívnu znalosť ďalších významných literárnych diel a diel ostatných druhov
umenia dôležitých pre pochopenie zákonitosti vývoja literatúry a základných
umeleckých tendencií jednotlivých kultúrnych epoch;
c) znalosť základných literárnovedných poznatkov, pojmov a faktov dôležitých pre
pochopenie sémantickej a štruktúrnej stránky literárneho diela, pre pochopenie
historického vývoja literatúry i súčasného literárneho procesu.
2. Rozvíjať, prehlbovať a upevňovať zručnosti a schopnosti žiakov, hlavne zručnosti
a schopnosti percepčné, čitateľské, intelektuálne, vyjadrovacie a tvorivé.
3. Rozvíjať schopnosť chápať literatúru a ostatné druhy umenia okrem logického prístupu
a odvodzovania i cestou prežívania poznania, intuície, kde zásadnú úlohu hrá vzťah
emociálny, estetický a etický.
4. Rozvíjať schopnosť chápať skutočný význam poznatkov, využívať a uplatňovať
hodnotiacu aktivitu vedomia.
5. Rozvíjať, posilňovať a kultivovať záujem žiakov o literatúru, ich potrebu čítať a žiť
aktívnym kultúrnym životom.